Obnoviteľné zdroje energií začnú aj na Slovensku tlačiť na rast koncovej ceny elektriny.

Problém, s ktorým sa musia vysporiadať v Nemecku (http://www.ftd.de/unternehmen/industrie/:kritik-an-subventionen-solaranlagen-verbreiten-sich-in-lichtgeschwindigkeit/50019487.html), ale aktuálne ho riešili aj v susednej Českej republike, pravdepodobne nastane už v roku 2010 aj na Slovensku. Vyššie výkupné ceny za elektrinu z OZE, najmä z fotovoltaických elektrární, začnú tlačiť na koncovú cenu aj u nás. Je preto dôležité zamyslieť sa nad tým, či by nemal štát systém skorigovať tak, aby mix OZE zohľadňoval ako vplyv tohto ktorého druhu OZE na koncovú cenu, ale vplyv nepredikovateľných OZE na stabilitu prenosovej siete.

Vyššia výkupná cena, za ktorú elektrinu z OZE podľa zákona povinne vykupujú distribučné spoločnosti, sa totiž rozpočítava do koncovej ceny celkovo spotrebovanej elektriny na Slovensku. Zjednodušený a pomerne konzervatívny  odhad Inštitútu pre energetickú bezpečnosť (z pohľadu objemu výroby jednotlivých zdrojov), vychádzajúci z parametrov blížiacich sa aktuálnej situácii na trhu s elektrickou energiou, hovorí, že pri aktuálnej cene elektriny by len výkup elektriny z FV, vetra a bioplynu viedol k zvýšeniu ročných výdavkov na elektrinu pri domácnosti s priemernou spotrebou 2,3 MWh o 1,4 až 8,4 %. Dá sa preto očakávať, že Slovensko môže už budúci rok prísť takisto k bodu, kedy bude potrebné znížiť niektoré vyššie výkupné ceny za OZE o desiatky percent, tak ako tomu je v súčasnosti v Českej republike. Schválený zákon umožní korekciu cien za elektrinu z fotovoltaických elektrární u našich susedov o 30 % (http://www.financninoviny.cz/zpravy/novela-umozni-od-2011-vyrazne-snizit-vykupni-ceny-z-fotovoltaiky/407935).

To, že k boomu-u, podobnému tomu ktorý vedie k otvoreniu debaty o znižovaní výkupných cien v Nemecku a viedol k rozhodnutiu českej vlády spraviť tak od roku 2011, príde aj na Slovensku, je zrejmé už dnes. Slovenská elektrizačná a prenosová sústava (SEPS) eviduje záujem o výstavbu viac ako 6000 MW inštalovaného výkonu veterných elektrární. V prípade fotovoltaických elektrární eviduje len Západoslovenská energetika, v ktorej regióne sú najlepšie podmienky pre výstavbu tohto typu elektrární, žiadosti o pripojenie na viac ako 450 MW inštalovaného výkonu FV-elektrární. Hoci je jasné, že v prípade týchto dvoch, tzv. nepredikovateľných obnoviteľných zdrojov energií, SEPS nepovolí výstavbu všetkých projektov, pár stovák MW pribudne. A s nimi aj tlak na koncovú cenu spôsobenú vyššími výkupnými cenami elektriny, no a samozrejme aj potrebou držať v zálohe v rámci podporných služieb primeraný inštalovaný výkon rýchlych zdrojov – najmä paroplynov. Ktorých nasadenie na vykrytie bezvetria, výraznejšieho poklesu slnečného svitu, či zníženia dodávok elektriny z bioplyniek, bude tak isto spotrebiteľa niečo stáť v koncovej cene.

Hore uvedený odhad sleduje len dopad zmeny ceny komodity. Jasne však ukazuje, že ak bude chcieť regulačný úrad zabrániť signifikantnému rastu cien v roku 2010 ale aj neskôr, bude musieť tlačiť na iné zložky ceny – či už „ostatnú“ elektrinu nakupovanú z klasických zdrojov, alebo distribučné a prenosové poplatky. Pri súčasnom, aj politickom dopyte, po nízkych cenách pre koncového spotrebiteľa, sa preto dá očakávať, že tlak na kompenzáciu tohto rastu znížením vlastného podielu na koncovej cene bude smerovať najmä na distribučné spoločnosti a prenosovú sústavu. Čo sa v dlhodobom horizonte môže prejaviť na schopnosti investovať do údržby a modernizácie infraštruktúry – teda sietí.

Prijatie zákona o OZE a výnosu určujúceho ceny z nich pre rok 2010 sú samozrejme kľúčovým posunom rozvoja zelenej energie na Slovensku. No ak nebol čas už ich prípravy, či pomerne zbytočne rýchleho procesu schvaľovania jednej aj druhej legislatívnej normy, najneskôr teraz je čas otvoriť diskusiu o doladení systému podpory. Je totižto jasné, že už ceny na rok 2011 budú musieť výrazne klesnúť. Pretože efekt jednotlivých druhov OZE pri plnení cieľov v oblasti využívania OZE je jasne definovaný vyššou výkupnou cenou. Jednotková cena za MWh jasne definuje náklady, ktorými sa zaťažuje spotrebiteľ pri plnení klimatických cieľov.

No a rovnako je zrejmé, že pri súčasnom stave legislatívy a procesu povoľovania zdrojov môže už len počas roka 2010 k rozmachu zdrojov OZE, ktorý bude mať pomerne citeľný vplyv na ceny energií. Vyššie uvedené kalkulácie totiž nezohľadňujú napríklad na rovnakom princípe dotovanú výrobu na báze vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla. Je preto načase povedať po a, ktorým bolo prijatie legislatívy, aj b. Teda akým spôsobom nastaviť transparentne systém podpory tak, aby na jednej strane plnil úlohu dosiahnutia cieľov Slovenska v oblasti pokrytia spotreby energií obnoviteľnými zdrojmi a na strane druhej neriešil problémy s udržaním cien až ad-hoc.